Školský špeciálny pedagóg

V súlade s § 130 školského zákona a § 21 a 24 n. zákona 138/2019 o pedagogických a odborných zamestnancoch začal na našej škole pracovať Školský podporný tím (ŠPT). Členmi tímu  je špeciálna pedagogička školy, dvaja pedagogickí zamestnanci, pedagogickí asistenti. Budú sa podieľať na tvorbe inkluzívnej kultúry školy a pracujú nielen s deťmi/žiakmi, ale aj s učiteľmi, rodičmi a ich komunitou a ďalšími odborníkmi v rezorte školstva a mimo neho. Multidisciplinárnou spoluprácou môžu efektívne podporiť deti/žiakov školy a maximalizovať ich šance na úspech.

 

Koordinátor školského podporného tímu

Mgr. Jarmila Šimková – školský špeciálny pedagóg

 

Vedenie tímu:

Mgr. Martina Šmalová –učiteľ 1. stupňa

Ing. Katarína Jaloviarová – učiteľka anglického jazyka

Mgr. Peter Stacho –učiteľ 2. stupňa

Členovia tímu: všetci pedagogickí zamestnanci

 

Práca ŠPT je úzko previazaná s prácou všetkých učiteľov a aktérov školy. ŠPT by mal mať dosah na budovanie zdravej a bezpečnej klímy v škole. Členovia ŠPT budú identifikovať potreby, limity a potenciál na úrovni žiakov, tried a školy, budú navrhovať podporné opatrenia, zadefinujú ciele podpory na vyrovnanie vzniknutých rozdielov vo výchove a vzdelávaní a zmiernenie bariér, posúdia dôležité rozhodnutia a smerovanie školy pre zdravý psychický a emocionálny rozvoj detí.

 

Súhrn základných úloh školského podporného tímu

Školský podporný tím môže realizovať aj iné úlohy, ktoré prirodzene vyplývajú z kultúrneho a sociálneho ukotvenia školy:

• • vyhľadávanie a identifikácia zdrojov a rizík u žiakov, tried, učiteľov (napr. nástup prvákov, prechod piatakov na druhý stupeň, podpora deviatakov, kariérový rozvoj žiakov, integrácia, príchod nového žiaka, zápis do 1. ročníka);
  • poradenstvo a vzdelávanie učiteľov a rodičov - podpora vedenia školy pri napĺňaní vízie
    o smerovaní školy a participácia na vytvorení kvalitného a dlhodobého plánu profesijného rozvoja;
  • cielené intervencie u detí, rodičov a učiteľov: reedukácia porúch učenia, využitie terapeutických metód v skupinách i individuálne (napr. arteterapia, muzikoterapia, terapia hrou), mediácia konfliktov, napr. s využitím nenásilnej komunikácie, individuálna reflexia so žiakmi, špecifická podpora triednych učiteľov;
  • mentoring pedagogických asistentov - zvyčajne je práca pedagogických asistentov koordinovaná školským špeciálnym pedagógom. ŠPT pedagogických asistentov odborne podporuje a sprevádza v práci a pomáha pri špecifickej podpore žiakov v riziku, ale aj celej triedy;
  •  
  • aktívna spolupráca s poradenskými zariadeniami, sieťovanie s inými subjektmi (kuratela, polícia, lekári, LVS, DC, RC a i.) - školský podporný tím aktívne spolupracuje s poradenským zariadením, ktorého aspoň jeden zamestnanec je zároveň aj externým členom ŠPT. Sieťovaniu a spolupráci školy s inými organizáciami môže dopomôcť aj formalizovanie spolupráce školy s konkrétnymi subjektmi;
  • pravidelné tímové porady, intervízie, supervízie (aj tímu), prípadové konferencie, vzdelávanie tímu – bálintovské skupiny, prípadové konzíliá podporného tímu. ŠPT by mal mať vedením školy vyhradený rozpočet na externú supervíziu, ktorú je potrebné absolvovať ako pri práci s deťmi s vážnymi problémami, tak aj u začínajúcich odborných zamestnancov.

 

Erasmus+ 

• je program EÚ na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe. 

Jedným z hlavných cieľov programu Erasmus +, ktorý realizuje naša škola, je aj zlepšenie inkluzívnej klímy v škole.

---

Všeobecné rady pre prácu so žiakmi s dys-

 

1. Tolerovať pracovné, psychomotorické tempo.

2. Tolerovať tempo písania, čítania, počítania.

3. Multisenzoriálny prístup vo výuke – používať pri výklade, pri osvojovaní si nového učiva čo najviac zmyslov /počúvaj – pozeraj - hovor - napíš – ukáž/.

4. Umožniť dieťaťu zmenu polohy tela, pohyb v prípade potreby, krátky odpočinok, relaxáciu /chvíle sústredenia striedať s oddychovými/.

5. Nezadávať písomné úlohy s obmedzeným časom, bleskovky, päťminútovky alebo ich výsledky nehodnotiť.

6. Nehodnotiť zadania, ktoré je nutné vypracovať v určenom časovom úseku alebo ich rozsah primerane skrátiť.

7. Skontrolovať porozumenie zadania, dovoliť žiakovi otázky aj v priebehu práce, priebežne usmerniť v prípade potreby v samostatnej práci /aj si dohodnúť signál so žiakom, ktorým oznámi potrebu pomoci – na lavicu kartička s nápisom SOS/.

8. Zadanie rozdeliť na kratšie úseky, kontrolovať postup práce, nielen výsledok.

9. Hodnotiť len to, čo žiak stačil v danej časovej jednotke napísať, dohodnúť so žiakom rozsah prepisovaného textu.

10. Diktáty písať individuálne, u niektorých žiakov len slová v rozsahu zvládnutej sluchovej analýzy, syntézy, zvýrazniť dlhé, mäkké slabiky, prípadne ako komentovaný diktát – najprv slovo rozoberieme a potom žiak napíše, autodiktát /potichu si žiak hovorí jednotlivé hlásky a zapisuje/.

11. Možnosť doplňovacích cvičení na overenie znalosti pravopisných pravidiel.

12. Diktáty nehodnotiť známkou nižšou ako 3, vyčísliť počet chýb.

13. Neopravovať chyby červenou ceruzkou kvôli fixácii nesprávneho tvaru slova – zvýrazniť správny tvar, ktorý dieťa niekoľkokrát odpíše, vo výuke používať viacfarebné zápisy, zvýraznenia textu a pod.

14. Diktát dovoliť žiakovi napísať ako domácu úlohu pred diktovaním na vyučovacej hodine alebo sa inou formou zoznámiť s diktovaným textom.

15. Žiak namiesto diktátu bude prepisovať /odpisovať/ určené cvičenie.

16. Možnosť písať skrátený diktát, žiak zapisuje len vybrané vety podľa pokynu učiteľa.

17. Po napísaní diktátu preskúšať verbálne pravidlá, dať možnosť žiakovi opraviť svoje chyby /pozri sa na toto slovo, máš ho dobre napísané?/.

18. Nedávať žiakovi prepisovať dlhé cvičenia, opakovane písať vety, v ktorých písal chybne. Nedávať dopisovať za úlohu to, čo nenapísal v škole.

19. Cvičenia krátke, každodenné, postupne zvyšovať nároky po zvládnutí predchádzajúcich cvičení.

20. Čítaný text umožniť čítať najprv v domácich podmienkach, kvôli zoznámeniu sa s textom.

21. Skrátiť čítankový text, vyhľadať ťažšie slová v texte, zapísať ich, analyzovať aj poskladať z hlások, zapísať, rozdeliť na slabiky - hra so slovom.

22. Pomôcť pochopiť písomne zadané úlohy, priebežná kontrola postupu práce.

23. Ústretový, nápomocný prístup pri odpovediach, v samostatnej práci žiaka.

24. Žiak bude čítať len texty, ktoré obsahujú slová, ktoré zvláda a precvičuje v domácich cvičeniach.

25. Slovné úlohy – nacvičiť istý typ /spolu,  o viac, o menej, krát viac,.../ nemeniť formuláciu zadania, zvýrazniť kľúčové slovo, čo máme vypočítať.

26.  V numerických úlohách naučiť jeden spôsob vypočítania /neponúkať rôzne možnosti vypočítania toho istého príkladu/, používať vo výuke názor a dovoliť žiakovi názor používať vo svojej práci, pokiaľ ho potrebuje, pri manipulácii aj slovný komentár vykonávaných činností /multisenzoriálny prístup – čo najviac zmyslov zapojiť pri osvojovaní si vedomostí a zručností/. Činnosti sa postupne automatizujú.

27. Dovoliť používať vo výpočtoch tabuľky násobenia, pásy násobkov, alebo inú žiakovi vyhovujúcu pomôcku, zápisy čísel do štvorčekovaného papiera...

28. Rozlišovať chyby vzniknuté z nezvládnutého učiva a chyby vznikajúce chybným odpisom, zámenou poradia číslic, chybným zápisom čísloviek pod seba, zníženou úpravou...

29. V náukových predmetoch zvýrazniť podstatné, naučiť pracovať s pojmovými mapami so zápisom pojmov, vzťahov a súvislostí, ktoré v zjednodušenej forme môže používať aj pri vlastnej odpovedi /heslovitý záznam, možnosť dokresľovania../

30. Preferovať ústny prejav, nenaliehať na pohotovú odpoveď, nápomocný prístup.

31. U žiakov s ťažšou formou dysgrafie tolerovať kopírovanie poznámok spolužiaka, zvukový záznam výkladu a pod. /poznámky písané vlastnou rukou žiaka sa nedajú využiť na domácu prípravu/.

32. Pri písomnom overovaní vedomostí voliť skôr práce menšieho rozsahu, testové formy, stručné odpovede. Časovo limitované práce sú menej vhodné, hodnotiť po verbálnom doskúšaní žiaka.

33. Na 2. stupni  nacvičiť a tolerovať zápis tlačenými písmenami /ťažšia forma dysgrafie/.

34. Vo všetkých predmetoch tolerovať zníženú kvalitu písomného prejavu /do hodnotenia nezahrňovať chyby vznikajúce chybným odpisom, nedostatočnou úpravou..: uprednostniť kvalitu pred kvantitou. V slohových /a podobných/ úlohách hodnotiť originalitu, nápad,...nie úpravu.

35. Tolerovať zníženú kvalitu grafického prejavu /písanie, rysovanie, kresebný prejav, motorické zručnosti na pracovnej výchove../, hodnotiť s toleranciou, oceniť snahu.

36. Rozsah pozornosti postupne zvyšovať zaujatím pre činnosť vhodnou motiváciou a ocenením.

37. Žiaci často aj učivo ovládajú, ale s ťažkosťami si vybavujú správne pojmy, výrazy z dlhodobej pamäte, odpovedajú po latencii. Nedokážu okamžite reagovať na položenú otázku.

38. V cudzom jazyku u žiakov s deficitmi vo vývoji fonematického sluchu tolerovať nedostatočnú diferenciáciu slov /ihm=ihn, older=oldest../, s deficitmi v zrakovom vnímaní nesprávny zápis slov, neschopnosť identifikovať slová v niekoľkoriadkových textoch.

39. Rešpektovať pomalé osvojovanie si slov v cudzom jazyku /kódovanie a dekódovanie nových slov/, čítanie a zápis slov s chybami, slabé porozumenie pokynov, čítaného textu... a iných nedostatkov vyplývajúcich zo žiakových porúch učenia.

40. Výuku smerovať na verbálne osvojovanie si cudzieho jazyka, osvojenie si praktických vetných celkov – dorozumievanie sa v cudzine, /žiak si postupne zhotovuje slovník zaužívaných výrazov a idiomov, pádových väzieb slovies s predložkami, väzieb podstatných mien so slovesami, vetné konštrukcie, zaužívané frázy…./.

41. Nie je vhodné vysvetľovať viac gramatických javov, pravidiel naraz – napr. jedno modálne sloveso, precvičiť a odtrénovať vo väzbách, postupne ďalšie.

42. Farebne zobrazovať kmeň slova, gramatické kategórie, slovné druhy…. Zápis textu do riadkov, alebo prehľadných celkoch s jednoduchou orientáciou na ploche.

43. Využívať magnetofónové nahrávky rovnaké na domácu prípravu aj na vyučovaní.

44. Nepostupovať k vyššej úrovni, pokiaľ nebola zvládnutá predchádzajúca.

45. Nové slová si osvojovať vo väzbách, spájať obrázky so slovami, vyhľadávať slovné spojenia k situačným obrázkom, nové prvky napr. gramatického učiva hneď spájať s komunikáciou.

 

Pre deti s dys- bývajú časté aj ťažkosti vo vykonávaní presných úloh alebo iných aktivít:

 

• vymenovanie dní v týždni, mesiacov v roku, abecedy...

• určovanie presného času podľa hodín

• postup jednotlivých činností, na seba naväzujúce kroky

• problémy s pravo-ľavou orientáciou

• neplynulé /chybné/ očné pohyby, užšie zorné pole

• oneskorenie vývinu reči, ťažká a namáhavá artikulácia, problémy v obratnosti mikromotoriky hovoridiel

• nemotornosť, ťažkosti s rytmom pri tanci, hre na hudobný nástroj, loptových hrách, častejšie náhodné  úrazy

• nevyspelosť sluchového vnímania – rozlišovanie, analýza, syntéza

• nepresnosť zrakového vnímania, nespoľahlivá a slabá zraková pamäť

• problematická pravoľavá orientácia, orientácia v priestore

• nedostatočný vývoj jazykového citu, časté agramatizmy, s ťažkosťami pracuje so slovnými druhmi, vetnými členmi,...

• ťažkosti s koncentráciou pozornosti, ľahká rozptýliteľnosť

• hyperaktivita /nadmerne aktívne/, prípadne hypoaktivita /nadmerne pasívne/
  
   

  Špecifiká vývinu intelektovo nadaných detí
  Oproti ostatnej populácii sa potvrdili odlišnosti vývinu nadaných detí, a to najmä v tých to charakteristikách:

• zrýchlený - akcelerovaný vývin najmä v intelektovej oblasti,

• nepravidelnosť – disharmónia vývinu, obdobia prudkého nárastu skokovito striedajú pokojnejšie, oddychové obdobia,

• nerovnomernosť – asynchrónia vývinu, rôzne zložky osobnosti sa vyvíjajú nerovnomerne. Kým intelekt je predčasne vyvinutý, fyzické, motorické, osobnostné a emocionálno-sociálne dozrievanie môže byť vzhľadom na mentálnu oblasť oneskorené,

• rôzna úroveť – heterogénnosť vývinu jednotlivých schopností, nadané deti nie sú vždy superiórne vo všetkých oblastiach,

• výskyt špecifických porúch, ktoré sa vyskytujú aj v populácii nadaných, najmä poruchy učenia, autizmus, Aspergerov syndróm, hyperkinetický syndróm, hraničné psychické poruchy a pod.
  
  Primárne je dôležité rozvíjať dispozície a intelektovú kapacitu nadaných detí, ale zároveň je nevyhnutné zohľadňovať osobnostné, sociálne a emocionálne aspekty pri vývine nadaných. Preto výchova a vzdelanie musí:

• zabezpečovať rôznu úroveň podnetov a skúseností na rozvíjanie potenciálu nadaných detí,

• poskytovať prostredie, ktoré pozitívne hodnotí a posilňuje inteligenciu, emocionálno-sociálny rozvoj a intuíciu,

• podporovať nadaných jedincov v tom, aby nachádzali svoje miesto v takých oblastiach činností, ktoré im budú najviac vyhovovať a v ktorom budú môcť naplno využiť svoj potenciál,

• zapájať do aktívnej činnosti a kooperácie deti a ich rodičov.
   

  Nadaní jedinci sú rôzni, svoj potenciál realizujú v rozličných oblastiach, majú rôzne osobnostné vlastnosti, emocionálne prežívanie. Úlohou pedagóga je pracovať na ich individuálnom rozvoji, uplatňovať v prístupe k nim:

• individuálny prístup, ktorý znamená napomáhanie ich osobnostného, poznávacieho a sociálneho vývinu, s prihliadnutím na individuálne potreby každého žiaka (niekto potrebuje podporiť sebavedomie, niekto rozvinúť samostatnosť, niekto akceptovať iný spôsob myslenia a pod.),

• diferencovaný prístup: v každej triede je potrebné pracovať s deťmi podľa rôznych výkonových úrovní (deliť deti na flexibilné skupiny  pružne podľa aktuálnej úrovne výkonností, aplikovať skupinové formy vyučovania).