Novinky

21. marec  je  Svetový deň Downovho syndrómu. Svoje sympatie a podporu ľuďom s DS sme v našej škole vyjadrili aj my, a to nielen podporou na sociálnych sieťach. 

Všetci sme rozdielni a zároveň rovnakí.  Byť iný, je normálne! Zaslúžime si rovnaké príležitosti, zaobchádzanie aj miesto v spoločnosti. Zahodili sme stereotypy, spojili naše odlišnosti a vykročili spoločne k inklúzii. Aj takto symbolicky, obutím dvoch odlišných ponožiek. 

Náš svet je predsa založený na rozmanitosti. Nikto z nás nie je horší, nikto z nás nie je lepší. V tejto rozmanitosti platí jediný princíp – ROVNOSŤ. Ďakujeme všetkým, že sme spoločne v triedach podporili rovnosť a inklúziu tým, že si deti dnes obuli rozdielne ponožky, lebo súhlasíme a vedieme ich k tomu, že rozmanitosť je podstatou všetkých vecí.

Dňa 21. 3. 2024 sa štvrtáci zúčastnili besedy so spisovateľkou Renátou Matúškovou v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Pochádza z Holíča a v súčasnosti pracuje ako učiteľka prvého stupňa základnej školy v Bratislave. Jej krátke povesti pravidelne vychádzajú v časopise Fifík a ich výber už uzrel svetlo sveta aj ako samostatná kniha. Žiaci si odniesli krásne zážitky a ktovie, možno sa rozprávanie o zaujímavom živote pani Matúškovej stane raz inšpiráciou, ktorá bude smerovať životy aj našich žiakov. Možnosť zakúpiť si knihy priamo od spisovateľky bola pre nás už len bonusom...

Žiaci druhého stupňa sa v knižnici vybrali za dobrodružstvom. Mnohí z nich už poznajú meno Jules Verne. Vedia tiež, že dobrodružná literatúra je plná napätia a nečakaných zauzlení. Odvážny hrdina v nevšednom prostredí zdoláva rôzne nástrahy a čelí nebezpečenstvám. Po prečítaní úryvku z knihy Päť týždňov v balóne sa zahrali na spisovateľov aj naši žiaci. S rébusmi a tvorivými úlohami sa popasovali statočne. Ich fantáziu a originalitu by určite ocenil aj sám Jules Verne. 

Kým naši deviataci bojovali so štátnym testovaním, zvyšní žiaci si v Detve rozširovali svoje obzory. 20. 3. 2024 sa zúčastnili veľmi pekne pripravenej výstavy z oblasti regionálnej histórie s názvom Detva na starých fotografiách. Pri príprave výstavy sa organizátori inšpirovali heslom významného etnografa Jána Lazoríka: „Najprv poznaj svoje rodisko, až potom San Francisco“.

Podujatie navštívilo takmer 200 žiakov základných škôl, a medzi mnohými aj naši druhostupniari. Výkladom im bolo sprostredkované, ako sa žilo v Detve a v priľahlých lazníckych osadách na začiatku 20. storočia. V rámci výstavy potom žiaci na fotografiách hľadali vybrané javy tradičnej kultúry a zároveň vypĺňali pracovné listy. Takto netradične tak mohli nahliadnuť do života našich predkov. Veď veľmi dobre vieme, že kde niet poznania minulosti, nemôže byť vízia budúcnosti. (Sabatier)

Školskú knižnicu netreba našim žiakom predstavovať. Viacerí chodia do nej pravidelne, požičiavajú si knihy a radi čítajú. V rámci akcie Marec – mesiac knihy čakalo na žiakov prvého stupňa prekvapenie. Rozprávkový kamarát Krtko, ukrytý v taške, netrpezlivo vyčkával na príchod prváčikov a druháčikov.  Nevedel sa dočkať, kedy deti uhádnu, ktorú rozprávkovú postavu mala v detstve najradšej pani učiteľka Hanulíková. Hádanku hravo zvládli a krtko ich za to sprevádzal zaujímavou hodinou plnou aktivít: čítal si s deťmi báseň, ktorú sa spoločne naučili naspamäť, precvičili  si čítanie s porozumením, skladali puzzle s námetom Krtka a túto rozprávkovú postavičku si nielen vymaľovali, ale aj vymodelovali z plastelíny.

Tretiaci a štvrtáci sa  dostali do čarovného sveta povestí. Z prečítanej povesti od Petra Urbana Jánošíkova skala sa dozvedeli o tom, ako vznikla Jánošíkova skala a Bátovský balvan v neďalekej Hrochoťskej doline. Zablúdili do histórie, kde sa stretli s Jánošíkom a jeho družinou, očovským krčmárom, ktorý zbojníkov udával drábom na Vígľašskom zámku, aj s valachom Ďurom, čo objavil poklad ukrytý v Jánošíkovej skale. Na mape Podpoľania hľadali spomínané miesta, a tak sa bližšie zoznámili so svojím regiónom. V skupinových aktivitách prejavili originalitu a kreativitu: nakreslili očovského krčmára a vymysleli o ňom báseň, z plastelíny vymodelovali Jánošíka a zahrali si divadielko o jánošíkovskej družine a zbojníkoch. Z knižnice žiaci odchádzali s diplomom v ruke, hlavou plnou zážitkov, spokojní a šťastní. Možno si prídu požičať ďalšie knihy, alebo sa s rodičmi vyberú za hľadaním Jánošíkovho pokladu. 

V piatok (15. 3. 2024) sa naši druháci rozhodli vypátrať, ako prichádza na svet kniha. Miestom ich pátrania sa stala Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Všetky dôležité informácie im pomohla objasniť lektorka Zuzka, ktorá si pre nich pripravila zaujímavé aktivity. Druháci už vedia, že dobrá a krásna kniha je hotové umenie. A ktovie, možno sa aj z našich druhákov raz niekto stane spisovateľom, grafikom, korektorom, distribútorom alebo ilustrátorom kníh.

Žiaci 8. ročníka vycestovali 14. 3. 2024 do srdca Podpoľania, aby sa bližšie oboznámili s regionálnou kultúrou, významnými osobnosťami a miestami Detvy. Púť nezdolnej skupiny, hladnej po vedomostiach a nových zážitkov, začala vo Vagačovom dome, najstaršej bryndziarni na svete, kde sa konala výstava ,,Živý les“.  Bystré oči žiakov sa rozutekali po nádherných fotografiách a expozíciách zameraných na obnovu lesa a jeho spravovanie v historickom kontexte Podpoľania.  

Po náučnej prednáške od pani kurátorky sme sa vydali po zákutiach malebného mestečka pod najvyšším vyhasnutým vulkánom v strednej Európe a obdivovali sme tradičnú ľudovú architektúru, drevené studničky, vyrezávané brány a priečelia domov. Nevynechali sme ani miesta s historickým odkazom ako Kohnov dom, pamätnú tabuľu Antona Prokopa, bustu Karola Antona Medveckého, autora najstaršej monografie na Slovensku, pamätníky Partizánskej prehliadky a pamätník SNP.  

Po vyčerpávajúcom pochode sme zamierili do Podpolianskeho múzea, kde sa nás láskyplne ujali a ukázali nám tradičné detvianske vzory na krojoch, výšivkách krivou ihlou i hudobných nástrojoch. Žiaci neodolali pokušeniu a niektorí sa sami pokúsili vylúdiť hlboké tóny mumlavého hlasu fujary, veselé trilky píšťal a radostný klepot rapkáčov. V múzeu sme neobišli ani expozíciu prvého slovenského námorného kapitána Júliusa Juraja Thurzu či historickú výstavu ,,Detva v kontexte Vígľašského panstva“, ktorá bola žiakom z vígľašskej školy obzvlášť srdcu blízka. 

Exkurziu sme napokon zakončili na kalvárii, kde sa žiaci mohli poprechádzať okolo detvianskych maľovaných krížov a pokochať sa výhľadom na Detvu z výšky. 

Výlet hodnotíme pozitívnym dojmom a pre zmenu už teraz odolávame pokušeniu navštíviť niektorú z množstva prírodných pamiatok, čo nám ponúka podpolianska divočina. 

Umelecký prednes ovládol našu školu na jeden celý marcový týždeň. Presne toľko času totiž prešlo, odkedy sme vyhodnotili školské kolo súťaže Hviezdoslavov Kubín a našich víťazov vyslali na boj o prestížny titul najlepšieho recitátora v okrese.
Za prednes umeleckej literatúry sa pritom vôbec nemusíme hanbiť. V školskom kole sme si vypočuli až 16 recitátorov, ktorí sa s krásnymi umeleckými výkonmi uchádzali o víťazné pozície. Výsledky tak boli viac ako prekvapujúce. Na našu radosť do okresného kola súťaže postúpili aj žiaci, pre ktorých to bola ich prvá skúsenosť s okresným kolom súťaže tohto charakteru (Štefan Žiak z III. A, Lada Kamenská z II. A). Kompletné výsledky a umiestnenia školského kola nájdete aj v časti Úspechy žiakov (https://zsviglas.edupage.org/a/uspechy-ziakov). 

Okresného kola (14. 3. 2024) sa tak nakoniec zúčastnili piati žiaci, víťazi jednotlivých kategórií školského kola (Lada Kamenská, Štefan Žiak, Lucia Šlobárová, Dominik Hrčka a Peter Murín). Vo veľmi silnom konkurenčnom boji (súťažiacich bolo viac ako 50) naši žiaci obstáli veľmi dobre. Vzhľadom na to, že išlo pravdepodobne o jeden z najsilnejších ročníkov súťaže (aj počtom súťažiacich, aj výkonmi), na hodnotených priečkach sa umiestnil iba jeden náš žiak, Peter Murín (VII. A). Ten však svojím emočným stvárnením textu Františka Hečka jednoznačne ukázal, ako sa motív vojnou zasiahnutej rodiny stáva čoraz viac aktuálnejším, a že sa tak nepriamo dotýka aj našich súčasníkov. Za svoj výkon si vyslúžil nielen 2. miesto vo svojej kategórii, ale aj postup do regionálneho kola súťaže, ktoré sa uskutoční už 26. marca.Všetkým účastníkom za krásnu reprezentáciu ďakujeme a Peťovi držíme palce pri odovzdávaní nadčasového posolstva z pera Františka Hečka.     

Oslobodenie Slovenska od nemeckého nacizmu bolo pre Slovensko jednou z najkľúčovejších udalostí 20. storočia. 

V tomto roku si pripomíname jeho sedemdesiate deviate výročie. A to nielen výročie víťazstva Sovietskeho zväzu a západných spojencov nad nacistickým Nemeckom, ale predovšetkým výročie konca najkrvavejšieho vojnového konfliktu sveta. 

Túto udalosť sme si s vážnosťou a pietou uctili aj my, žiaci ZŠ Jána Drdoša vo Vígľaši. V doobedných hodinách sme najskôr našim najmenším priblížili historické okolnosti nemeckej okupácie či svetovej vojny, a následne aj celý priebeh obetavého odporu česko-slovenského odboja a slovenských partizánov. Žiaci so zatajeným dychom počúvali o hrdinstvách, ktoré sužovali našich predkov v boji o to najcennejšie. O slobodu, o život. 

História nám netají, že aj Vígľašania sa aktívne zapojili do Slovenského národného povstania. Medzi zajatými povstaleckými vojakmi a partizánmi odvlečenými do nemeckých zajateckých táborov boli až dve desiatky občanov Vígľaša. Siedmi v tomto boji prišli o život. 

25. február 1945 sa tak navždy zapíše do dejín ako deň, kedy sa Vígľaš definitívne zbavil svojich pút a porazil nacizmus. A práve tento deň sme si spoločne uctili aj pietnou spomienkou pri pamätníku oslobodenia obce Vígľaš. Za prítomnosti starostu obce Ing. Róberta Záchenského, predstaviteľov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, občanov obce a hostí sme si tak 29. februára 2024 dojímavým slovom i piesňou pripomenuli hrdinské skutky tých, ktorí pre našu slobodu obetovali to najcennejšie. Tých, ktorí za svoju budúcnosť, ideály a rodinu položili vlastný život. Česť ich pamiatke!