Školský špeciálny pedagóg

Telesne postihnuté deti sa často už na prvý pohľad líšia od svojich spolužiakov vzhľadom a /alebo obmedzením hybnosti. Telesné postihnutie diagnostikuje lekár /ortopéd, neurológ/, ktorý sa vyjadruje i k stupňu poruchy funkcie. Integrácia telesne postihnutých detí zvyčajne vyžaduje využívanie rôznych ortopedických pomôcok a deti bývajú zaradené do liečebnej telesnej výchovy. Ich vzdelávanie býva často prerušované dlhodobými liečeniami s cieľom korekcie defektu alebo jeho rehabilitácie.
 

Medzi zrakovo postihnuté deti sú zaraďované deti nevidiace, so zvyškami zraku a slabozraké /ich vízus je 5/50 – 1/50, 5/50 – 5/25 a deti binokulárne chybné. Zrak slabozrakých detí sa koriguje okuliarmi, u ťažko slabozrakých v rozsahu 8 a viac D, u stredne a ľahko slabozrakých v rozsahu 5 až 8 D, pásmo šetrenia zraku sa pohybuje od 3 do 5D. Ďalším vážnym druhom poškodenia zraku je zúžené zorné pole, ktoré v najťažších prípadoch môže dosahovať až hodnoty 5 – 10 stupňov. Poruchu zraku diagnostikuje očný lekár, ktorý má dieťa aj v dispenzárnej starostlivosti. Nevidiace deti sa vzdelávajú braillovým písmom, deti slabozraké pracujú pomocou lúp /televízna lupa, prenosné lupy/ a zväčšených textov. Vo výchovno-vzdelávacom procese i pri bežných činnostiach je potrebné tieto deti chrániť pred nadmerným hlukom, vytvárať stabilné prostredie bez náhlych bariér a zmien, ktoré prispieva k bezpečnosti práce.
 

Sluchovo postihnuté deti tvoria deti nepočujúce, deti so zvyškami sluchu a deti nedoslýchavé /strata sluchu 60 – 90 dB je ťažká nedoslýchavosť, 45 – 60 dB stredná, 30 – 45 dB ľahká nedoslýchavosť. Deti nepočujúce a so zvyškami sluchu sa vzdelávajú orálnou i posunkovou rečou, deti nedoslýchavé pracujú s načúvacím aparátom. V podmienkach školy je potrebné usádzať ich do prvých lavíc pri okne, aby mal učiteľ osvetlené ústa a žiak mohol odzerať z pohybu jeho pier. Poruchu sluchu diagnostikuje foniater a ORL lekár. Sluchovo postihnuté dieťa musí byť aj v starostlivosti klinického logopéda, pretože porucha sa prejavuje aj v rečovom prejave narušenou, resp. nevytvorenou artikuláciou hlások a dysgramatizmom.
 

Deti s poruchami komunikačných zručností sú tvorené deťmi s poruchami vývinu reči, dysláliou stredného a ťažkého stupňa, ktorá postihuje nielen artikuláciu hlások, ale aj slov a viet, v najťažších stupňoch až do nezrozumiteľnosti pre bežného poslucháča, ale aj organicky podmienený poruchami reči pri rázštepoch, najmä tvrdého a mäkkého podnebia, pri DMO. Zaraďujeme sem ale aj deti s mutizmom, autizmom, zajakavosťou, brblavosťou atď. Poruchy komunikačných zručností podľa prejavov a dôsledkov diagnostikujú a liečebnú starostlivosť zabezpečujú lekári, psychológovia a špeciálni pedagógovia.
 

Poruchy správania sa prejavujú v psychosociálnej rovine ako sociopatie /komplexom abnormálnych postojov voči sociálnemu prostrediu, t.j. antisociálne a dissociálne správanie/, alebo psychopatickými rysmi /asociálnej jednanie pri aberáciách sexuálnych a narkomániách/ a emočným narušením. Deti s poruchami správania bývajú diagnostikované a vedené psychiatrami, psychológmi, psychoterapeutmi, liečebnými a špeciálnymi pedagógmi. V podmienkach školy je pre ne typické, že nie sú zvládnuteľné bežnými pedagogickými metódami, často bývajú medikamentózne vedené v najťažších prípadoch umiestňované do ústavnej starostlivosti.
 

Špecifické poruchy učenia (dyslexia, dysortografi, dysgrafia, dyskalkúlia, dyspraxia)
Dyslexia je špecifická porucha čítania, ktorá vzniká väčšinou na podklade poruchy percepcie. Porušené je zrakové vnímanie, zrakové rozlišovanie napr. zrkadlových tvarov, drobných detailov, rozlišovanie figúr a pozadia, vnímanie farieb, časté sú problémy v koncentrácii pozornosti. Býva prítomná porucha pravo – ľavej a priestorovej orientácie. Žiak nedokáže analyzovať ani syntetizovať slová pomocou zraku alebo sluchu. Dyslexia sa prejavuje problémami v čítaní (pomalé, namáhavé, neplynulé čítanie s menším počtom chýb – tzv. pravohemisférové, alebo naopak rýchle, prekotné s veľkým počtom chýb, tzv. ľavohemisférové. Žiak má problémy s intonáciou a melódiou, nesprávne narába s dychom, opakuje začiatky slov, neudrží pozornosť v jednom riadku, preskakuje riadky, zle sa orientuje v texte. Dôsledkom sú ťažkosti s reprodukciou a vlastným pochopením textu. Žiak si vôbec nepamätá čo čítal, pretože sa veľmi sústredil na výkon čítania, čiže rozpoznávania písmen. V lepšom prípade je schopný reprodukovať text s pomocnými otázkami. Špecifické chyby vyskytujúce sa pri čítaní:

- zámena písmen tvarovo a sluchovo podobných (statické inverzie: d-b-p, m-n, k-h)

- prehadzovanie slabík (kinetické inverzie)

- vynechávanie písmen, slabík, slov, viet

- pridávanie písmen, slabík, slov

- vynechávanie diakritických znamienok, alebo ich nesprávne používanie

- domýšľanie konca slov

- neschopnosť reprodukovať text

Všeobecne sa dyslexia prejavuje ako znížená schopnosť alebo neschopnosť učiť sa pomocou prečítania písaného textu a prelína sa do všetkých predmetov.
Dysortografia je špecifická porucha pravopisu, ktorá vzniká na podklade poruchy sluchovej percepcie. Je charakteristická nedodržiavaním gramatických pravidiel v písomnom prejave. Jej konkrétne prejavy v školskej práci žiaka sú:

- nedodržiavanie hraníc slov pri písaní (napr. spájanie slov vo vete)

- nesprávne delenie slov

- nesprávne používanie i, í, y, ý. Aj keď žiak ovláda vybrané slová a gramatické pravidlá teoreticky, v praxi ich nedokáže aplikovať

- vynechávanie alebo pridávanie písmen, slabík, slov v písomnom prejave

- nepoužívanie, alebo nesprávne používanie diakritických znamienok

Žiaci s dysortografiou majú zvyčajne najväčšie problémy vo vyučovaní materinského a väčšinou aj v cudzieho jazyka. Ťažkosti majú najmä pri písaní diktátov a slohových prác. Relatívne pomalé pracovné tempo pri prepisovaní textu je zapríčinené nedostatočným zautomatizovaním jednotlivých funkcií.
Dysgrafia je špecifická porucha grafického prejavu, najmä písania. Vzniká na základe poruchy motoriky najmä jemnej, ale niekedy aj v kombinácii s poruchou hrubej motoriky, môže byť prítomná aj porucha motorickej koordinácie. Problémy môžu vznikať pri nevyhranenej lateralite, pri precvičovaní ľaváka na praváka, čo sa môže prejaviť aj v neskoršom veku. Negatívny vplyv na úroveň písomného prejavu má aj nesprávne držanie písacieho náčinia, kŕčovité držanie pera a pod. Výsledkom je jeho znížená kvalita, niekedy až nečitateľné písmo pre druhých a v najťažších prípadoch aj pre pisateľa. Okrem porušenia tvarov písma býva porušené tempo písania, ruka je rýchlo unaviteľná. Dysgrafia môže postihnúť aj výtvarný prejav. V matematike sa môže prejavovať zamieňaním poradia číslic v číslach. V školskej práci žiaka sa dysgrafia prejavuje aj:

- neschopnosťou zaznačiť si písomne učivo a poznámky využívať k vlastnému učeniu

- pomalým pracovným tempom

- neschopnosťou preukázať reálnu vedomostnú úroveň pri písomných previerkach.

Dyskalkúlia je špecifická porucha matematických schopností je poruchou ovládania základných matematických operácií a nie pochopenia vyššej matematiky. Prejavuje sa neschopnosťou priraďovať počet k číslici, nedostatočnými matematickými predstavami, neschopnosťou v priestorovej orientácii pri práci s číslami a aj v geometrii. Typy dyskalkúlie:

- praktografická (porucha matematickej manipulácie s konkrétnymi predmetmi, nakreslenými bodmi, symbolmi)

- verbálna (problémy pri označovaní počtu, operačných znakov a matematických úkonov)

- lexická (neschopnosť čítať matematické symboly)

- grafická (neschopnosť písať matematické znaky, žiak píše čísla v opačnom poradí, nepíše nuly a pod.)

- operačná (zamieňanie si matematických operácií, patria sem symptómy, ktoré súvisia s nedostatočným osvojením si násobilky, pomáhanie si sčítavaním na prstoch)

- ideognostická (týka sa neschopnosti chápať matematické vzťahy, postihnutý jedinec nedokáže napr. rozložiť číslo, nedokáže riešiť slovné úlohy).

Vo vyučovacom procese má žiak ťažkosti pracovať s matematickými pojmami, či s matematickými operáciami.
Dyspraxia (porucha plánovania pohybov), motorická neobratnosť je hlbším podkladom niektorých špecifických porúch učenia. Dieťa nie je schopné nachádzať a koordinovať svoje končatiny rýchle a presne, nie je schopné ovládať, pamätať si a reprodukovať pohyby. Toto plánované motorické správanie sa netýka iba hrubej motoriky, ale zahŕňa zvlášť jemné motorické pohyby. Ako celková charakteristika spoluvytvárajúca pohybové charakteristiky správania je súčasťou syndrómu špecifických porúch správania. Dyspraxia je jav považovaný za spojenie oboch typov špecifických vývinových porúch. Príčinou dyspraxie môžu byť deficity v motorickej oblasti a častokrát vo vzájomnej kombinácii poruchy v oblasti percepcie, čiže poznávacích procesov (dysgnózia).

Za intelektovo nadané dieťa (žiaka) sa považuje dieťa s akcelerovaným kognitívnym vývinom, ktoré pri dostatočnej motivácii a tvorivosti za adekvátnej stimulácie zo strany prostredia dosahuje v porovnaní so svojimi rovesníkmi výnimočné výkony v jednej alebo viacerých intelektových činnostiach. Nie vždy sa musí prejaviť nadpriemernými výkonmi v škole. Identifikácia intelektovo nadaných prebieha často už v predškolskom veku, kedy treba hovoriť o deťoch. Intelektovo nadané dieťa sa stáva intelektovo nadaným žiakom v období svojej školskej doch.
 

Autizmus je špecifická duševná porucha, vyskytujúca sa už v ranom veku charakterizovaná: poruchou komunikácie, poruchou spoločenskej interakcie a stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a aktivít, znemožňuje komunikáciu medzi postihnutým a okolitým prostredím. Podľa aktuálnej 10. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb z roku 1993 je detský autizmus zaradený do skupiny pervazívnych vývinových porúch. Do skupiny pervazívnych vývinových porúch sú okrem detského autizmu zahrnuté: atypický autizmus, Rettov syndróm, iná dezintegratívna porucha v detstve, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné pervazívne vývinové poruchy, nešpecifikovaná pervazívna vývinová porucha. Hlavnými príznakmi diagnózy detského autizmu je porucha psychického vývinu, charakterizovaná najmä tzv. triádou postihnutia:

- kvalitatívnym narušením sociálnych interakcií

- kvalitatívnym narušením komunikácie

- veľmi obmedzeným rozsahom záujmov a aktivít

Charakteristické je, že uvedené príznaky autizmu sa u dieťaťa prejavia zvyčajne do troch rokov jeho fyzického veku. Dieťa s autizmom môže, ale nemusí mať zníženú úroveň intelektu. Príznaky podľa triády postihnutia v súvislosti s ich kvalitatívnou a kvantitatívnou úrovňou nemusia závisieť od úrovne jeho intelektu.

Iné ochorenia a postihnutia. Narastá počet chorých a zdravotne oslabených detí. Kategória chorých sa vnútorne diferencuje na viaceré skupiny, ktoré potom predstavujú špecifickú pedagogickú problematiku. V takomto ponímaní existuje rozsiahly počet chorôb dýchacieho, pohybového, nervového, srdcovocievneho, tráviaceho, vylučovacieho a pohlavného ústrojenstva, chorôb kožných, krvných, žliaz s vnútornou sekréciou a pod. Najčastejšie sú to cukrovka, astma, epilepsia. Diagnostiku zabezpečuje lekár. Mnohé choroby sa končia uzdravením, niektoré však môžu zanechať následky v telesnej deformite, iné trvalo obmedzujú jednotlivca v istých oblastiach jeho života alebo ohrozujú jeho život. Táto skutočnosť sa musí odrážať aj v špecifickosti výchovy a vzdelávania. Zdravotne oslabený je jednotlivec v stave rekonvalescencie alebo so zníženou odolnosťou voči chorobám, s tendenciou k recidivite choroby, s ohrozením zdravia v dôsledku vplyvu nevhodného prostredia, životného režimu, nesprávnej výživy. Medzi zdravotne oslabenými tvoria zvláštne skupiny astenickí a obézni jednotlivci. Vzdelávanie chorých detí sa rieši podľa aktuálneho stavu. Vo výkonoch chorých detí býva častá zvýšená unaviteľnosť až spavosť a poruchy koncentrácie pozornosti.