Žiaci 8. ročníka vycestovali 14. 3. 2024 do srdca Podpoľania, aby sa bližšie oboznámili s regionálnou kultúrou, významnými osobnosťami a miestami Detvy. Púť nezdolnej skupiny, hladnej po vedomostiach a nových zážitkov, začala vo Vagačovom dome, najstaršej bryndziarni na svete, kde sa konala výstava ,,Živý les“. Bystré oči žiakov sa rozutekali po nádherných fotografiách a expozíciách zameraných na obnovu lesa a jeho spravovanie v historickom kontexte Podpoľania.
Po náučnej prednáške od pani kurátorky sme sa vydali po zákutiach malebného mestečka pod najvyšším vyhasnutým vulkánom v strednej Európe a obdivovali sme tradičnú ľudovú architektúru, drevené studničky, vyrezávané brány a priečelia domov. Nevynechali sme ani miesta s historickým odkazom ako Kohnov dom, pamätnú tabuľu Antona Prokopa, bustu Karola Antona Medveckého, autora najstaršej monografie na Slovensku, pamätníky Partizánskej prehliadky a pamätník SNP.
Po vyčerpávajúcom pochode sme zamierili do Podpolianskeho múzea, kde sa nás láskyplne ujali a ukázali nám tradičné detvianske vzory na krojoch, výšivkách krivou ihlou i hudobných nástrojoch. Žiaci neodolali pokušeniu a niektorí sa sami pokúsili vylúdiť hlboké tóny mumlavého hlasu fujary, veselé trilky píšťal a radostný klepot rapkáčov. V múzeu sme neobišli ani expozíciu prvého slovenského námorného kapitána Júliusa Juraja Thurzu či historickú výstavu ,,Detva v kontexte Vígľašského panstva“, ktorá bola žiakom z vígľašskej školy obzvlášť srdcu blízka.
Exkurziu sme napokon zakončili na kalvárii, kde sa žiaci mohli poprechádzať okolo detvianskych maľovaných krížov a pokochať sa výhľadom na Detvu z výšky.
Výlet hodnotíme pozitívnym dojmom a pre zmenu už teraz odolávame pokušeniu navštíviť niektorú z množstva prírodných pamiatok, čo nám ponúka podpolianska divočina.